Členovia kapely Coldplay sa dali dohromady počas ich prvých týždňov na University College London v strede 90-tych rokov a rýchlo sa stali priateľmi. Chris začal písať s Jonnym piesne. Guyovi sa to, čo počul, páčilo a pridal sa do kapely ako basgitarista. Will túžil býť súčasťou tejto kapely a prešiel z gitary na bicie. Všetci štyria zdieľali vášeň k hudbe a taktiež tiché odhodlanie byť čo najlepší. Skúšali takmer každý večer. „Hrávali sme v kúpeľni, v suteréne, dokonca aj v parku,“ vraví Chris. „Všade, kde sa dalo.“ „Boli sme odhodlaní to robiť, hneď od začiatku,“ dodáva Jonny. „A od toho momentu, čo som stretol Chrisa, som vedel, že sa môžeme vydať tou cestou. Niečo dokázať.“ Nahrali 4-piesňové EP, z ktorého vyšlo 500 kópií. Získali miestenku na hudobný festival In The City v Manchestri v roku 1998. Zaujali Simona Williamsa, ktorý im dal ponuku na jeden singel, Brothers and Sisters. Zo singla napokon vznikla zmluva s vydavateľstvom Parlophone. Debutový album, Parachutes, bola zbierka pekných piesní vyjadrujúca zmiešané pocity. Ukazujúc, že nemusíte len kričať, aby vás počuli, album predal po celom svete takmer 5 miliónov kópií. Vyhral ceny NME a Q Awards, dve Brit Awards v roku 2001 a v roku 2002 získal Grammy Award za najlepší alternatívny album. Prakticky za jednu noc prešla kapela z hrania v baroch na zaplnené štadióny a arény. Ich druhý album, A Rush of Blood to the Head, vyšiel neskôr, než sa očakávalo; kvôli vysokej precíznosti, ktorú kapela pri tvorbe zachovávala. Za druhým albumom stál rovnaký tím ako pri Parachutes. Ken Nelson ako producent a Mark Phythain za počítačmi. Nahrávanie sa začalo v októbri 2001 a na Vianoce bol album hotový. Každý bol spokojný- okrem kapely. „Mali sme pocit, že všetko šlo príliš hladko,“ vraví Jonny. „Boli sme tým potešení, ale potom sme sa vrátili o krok dozadu a uvedomili, že to nebolo správne. Bolo by to ľahké povedať, že sme urobili dosť, vydať album a nechať veci tak, ako boli. Ale my sme to tak neurobili. A sme s tým spokojní.“ „Myslím si, že sme to urobili neporiadne- ako keby za jeden deň,“ súhlasí Chris. „Bolo to dobré, ale nie dosť. Tak sme sa vrátili do Liverpoolu, do toho malého štúdia. Len my štyria, Ken a Mark, taký malý gang. Piesne ako Daylight, The Whisper a The Scientist sa objavili za dva týždne a rýchlo sme ich nahrali. Boli sme plní inšpirácie a mali sme pocit, že môžeme urobiť hocičo, čo chceme. Začali sme sa stretávať s Ianom McCullochom. Vravieval: ,Skúste toto, skúste tamto.’ Skvelé!” Album napokon vyšiel v auguste 2002. A Rush of Blood to the Head je album hlučnejší než predošlý, má vyššie tempo a viac energie. Nasledovalo turné, ktoré trvalo od júna 2002 do decembra 2003. V decembri 2003 vyhlásil časopis Rolling Stone Coldplay za najlepšiu kapelu roka. A Rush of Blood to the Head vyhral v roku 2003 Grammy za najlepší alternatévny album. Skladba Clocks získala v roku 2004 Grammy za najlepšiu pieseň roka. Väčšinu roka 2004 strávila skupina v úzadí, nahrávajúc nový album. Guy Berryman: „Počúvali sme všetko možné; od Bowieho, Ena a Pink Floyd až po Depeche Mode, Kate Bush a Kraftwerk. A samozrejme U2.“ Album X&Y vyšiel v júni 2005. Stal sa najpredávanejším albumom roka a debutoval ako #1 v 22 krajinách. Od júna 2005 do júla 2006 bola skupina na turné. Medzitým sa Coldplay zúčastnili v Hyde Parku na Live 8, kde okrem vlastných skladieb zahrali s Richardom Ashcroftom The Bittersweet Symphony od The Verve. Vo februári 2006 získala kapela na Brit Awards ocenenie za najlepší album a najlepší singel. V decembri 2006 začala kapela pracovať na novom albume, ktorý neskôr dostal názov Viva la Vida or Death and All His Friends, s producentmi Brianom Enom a Markusom Dravsom. Nahrávka vyšla v júni tohto roka. Chris Martin opísal Viva la Vida ako nový smer pre kapelu- zmenu od predošlých troch albumov, ktoré označil ako trilógiu. Na novom albume taktiež spevák menej využíva svoje charakteristické falsetto. Album sa rýchlo dostal na prvé miesto hitparád.